Fotenie ma bavilo už ako malého chlapca, mal som svoj jednoduchý manuálny fotoaparát na film. Pamätám si ako som si z námahou šetril tých 24 obrázkov. Neskor úlohu zariadenia prevzali kompaktne foťáky alebo mobily… to už sa cvakalo jednoduchšie, každopádne nebola za tým žiadna kompozícia alebo tak.
Celé sa to zmenilo až v mojej dospelosti pri návšteve otca. Bol to vianočný/novoročný čas, u otca v pracovni som práve riešil nejaký problém s počítačom (večný údel ITka), počas reštartu som si obzeral zbierku starých fotoaparátov ktoré tam boli, jeden ale medzi ne veľmi nepasoval. Bola to moderne vyzerajúca zrkadlovka NIKON. Spýtal som sa teda ze co to tam robí keďže vekom tam nepatrí. „Je pokazený“ bola odpoveď. „Ak ho opravíš tak je tvoj“. Ako by povedali vo Wakande “i accept your challenge” …
Problémom bola mechanická závada, google poradil že po rozmontovaní spodnej časti je možné vyčistiť ozubené kolieska. A to som aj urobil no a hádate správne, podarilo sa. Dostal som svoju prvú zrkadlovku a aby toho nebolo malo k nej aj 3 objektívy. Prvým bola klasika, setový objektív 18-55, druhý bol tele/makro Tamron 70-300 a posledným bola pevná 35ka s clonou f1.8.
Akú zrkadlovku som to vlastne dostal … Nikon D40X – Bola to najmenšia digitálna zrkadlovka Nikon s jednoduchým ovládaním. Formát snímača je APS-C tj. Crop faktor 1,5 x. Pričom použitý obrazový snímač je typu CCD s rozlíšene 10,2 Mpx a pomerom strán snímku 3:2. Stabilizátor snímača samozrejme nieje. Typ bajonetu je Nikon F. Najdlhší čas expozície ma 30s a najkratší 1/4000s. Rýchlosť sériového snímania je 3 obr./s. Obrazovka je 2,5″ veľká s rozlíšením 230000 bodov. Celkové rozmery v mm 126 x 64 x 94 (š x h x v) a hmotnosť iba 495 g.
S týmto drobcom som sa naučil fotiť v M teda v manuálnom režime, nafotil som kopec fotiek veci a v kombinácií s už spomínanou 35kou objektívom som našiel to čo ma baví fotiť… portrét, ľudia v podstate všetko živé.
Ako každému co rýchlo rastie tak aj mne začal byť d40x už malý. Nikon ako značka bola jasná keďže som mal objektívovú výbavu … dokonca 2 z 3 boli DX a teda som sa rozhodol neísť cestou plného formátu aj keď teraz si nemyslím že to bolo úplne ono. Vybral som si …
Nikon D7000
Je digitálna zrkadlovka formátu DX. Tato zrkadlovka obstojí aj v horších poveternostných podmienkach je čiastočne vyrobená z horčíkových komponentov, utesnená voči prachu a vode. Srdcom je CMOS snímač ktorý má rozlíšenie 16,2 Mpx. Maximálna rýchlosť snímania je slušných 6 obr./s. Nechýba Live View, jeho AF modul disponuje 39 bodmi. Priam profesionálny je hľadáčik so 100% pokrytím. Má vstavaný motorček takže vie rozhýbať aj objektívy ktoré ho nemajú. Chyba mu ale stabilizátor snímača. Bajonet je rovnako Nikon F. Najdlhší čas expozície ma 30s a najkratší 1/8000s. Obrazovka je 3″ veľká s rozlíšením 920000 bodov. Celkové rozmery v mm 132 x 77 x 105 (š x h x v) a hmotnosť 690 g.
Netrvalo to ani 2 roky … as sa Vám to zdá príliš skoro … a možno aj trosku súhlasím … D7000 ja skvela a určite ma stále potenciál … no ak to s fotením myslite vážne (a ja myslím), tak posun v pred je nevyhnutný. Pravdou je že som povodne šetril na NIKON Z5 … s takmer rok som si naň šetril … No nakoniec to dopadlo inak a nakoniec mam doma svoj predčasný narodeninový darček 😊.
NIKON Z6ii
Je digitálna bez zrkadlovka, nástupca prvej verzie NIKONu Z6. Jedna sa o plno formátový FX fotoaparát s rozlíšením 24,5Mpx. Telo ma vyrobené z horčíkovej zliatiny, utesnené proti prachu a vode, takže by mala zvládnuť aj horšie počasie. Pohana ju dvojica procesorov „EXPEED 6“. Maximálna rýchlosť snímania je parádnych 14 obr./s. Automatické ostrenie ma 273 bodov. Nechýba stabilizácia snímača, natáčanie videa v 4k rozlíšení a pokročilé ostrenie na oko človeka alebo zvieratá (mačky alebo psíka).
